banner
banner

Rozhovor s Ivanem Kučerou

Rozhovor s Ivanem Kučerou
12.3.2017
Rozhovor s Ivanem Kučerou

Přečtěte si rozhovor s Ivanem Kučerou, který se zapojil do hororového literárního projektu: Ve špatný čas na špatném místě

"Nikdy som nemal žiadny nadprirodzený zážitok... skutočné zlo, obávam sa, predstavujú ľudia."

Ivan Kučera

Ačkoliv jeho literární prvotinou byla romantická povídka, je Ivan velkým hororovým nadšencem už od dětství. Nejprve se věnoval filmové kritice, (jeho recenze vycházely v časopisech Fantázia či GoldMan), povídky píše již od roku 1995 (Howard, Kobka, sborníky 66+ 6 hororů ve 100 slovech, Za tebou, Zombie apokalypsa.) V rámci selfpublishingu vydal e-booky Kozí ľudia a Lesy, v roce 2016 mu v nakladatelství Hydra vyšel povídkový sborník hororových povídek Obchádza nás temnota. Ivanovy příběhy se odehrávají především ve slovenských luzích a hájích a jsou jedinečné svojí atmosférou i „hrdiny.“

1. Být hororovým spisovatelem je tak trochu sportovní disciplína. Co považuješ za svůj dosavadní literární Olymp?

Ešte minulý rok to bolo Prasa – poviedka, s kterou som v roku 2011 vyhral Cenu Béla v rámci Ceny Fantázie za najlepšiu hororovú poviedku roka. Príbeh o ľudožravom prasati, mierne upravený, sa prebojoval aj do moje hororovo-trilerovej zbierky Obchádza nás temnota. Tá vyšla na konci minulého roka a práve tú logicky a pochopiteľne hodnotím jako zatiaľ môj najväčší úspech. Samozrejme je tu plno rôznych časopisov a poviedkových zbierok, do ktorých som prispel svojou tvorbou - napríklad Zombie apokalypsa, Za tebou alebo 66 + 6 hororov v 100 slovách -, ale vlastná knižka je samozrejme najviac, to určite pochopí každý. Takže kto potrebuje mať súrne doma v poličke skoro kompletného Ivana Kučeru, nech si zoženie Obchádza nás temnota. Ale ešte čo sa Prasaťa týka… Sranda je, že minulý rok som do šuplíka napísal jeho románovú verziu. Atmosférou je to oveľa vážnejšie a drsnejšie, než poviedka, ktorá je dosť absurdná a kuriózna. Románová verzia je bližšie Cujovi.

2. Proč právě horor?

Od detstva ma najviac bavil zo všetkých žánrov práve on – ako diváka, tak aj ako čitateľa. Už keď som chodil na základnú školu, staršia sestra mi z knižnice pašovala Kinga, nakoľko kingovky boli v dospeláckom oddelení a do toho som mal zakázaný vstup. Ale aspoň to podnecovalo moju fantáziu. Od útlého detstva som sa venoval nielen literatúre, ale aj kinematografii a tam ma tiež vždy najviac bavili práve horory. Ale najväčší horor nie je Simmons, Barker alebo King, ale psychopatický manžel, tyranský otec a šikana v škole a na pracovisku. Nedávno som videl Hřebejkovu Učiteľku. TO je skutočný, reálny, desivý, odporný horor. Nie nejaký Dracula. Horor jako literárny a filmový žáner je temný, je zaujímavý, je vzrušujúci. Rovnako ma baví aj triler. Paradoxne mojou historicky prvou publikovanou poviedkou bola romantika Letný príbeh.

3. Jak je to s tvojí vírou v dobro, zlo, mimozemské entity… zažil jsi někdy nějaká blízká setkání?

Bol som v živote na veľa temných miestach, ale nikdy som nemal žiadny nadprirodzený zážitok. Ako som spomenul, skutočné zlo, obávam sa, predstavujú ľudia. Čo sa mimozemského života týka, vesmír je príliš veľký na to, aby okrem nás nič iné nebolo, no nejako extra ma to nezaujíma. Ale Votrelca mám rád.

4. Existuje nějaká knižní hororová postava, se kterou bys rád zašel na rande?

Hm, to vážne netuším. Ale viem, s kým by som rozhodne nešiel. S Annie Wilkesovou. Ale na pivo by som možno skočil s Candymanom. Jeho univerzum je totiž jedinečné, úžasné a skvelé. Ukázková urban legend. Mierne som sa práve ním inšpiroval aj pri svojej poviedke Vozňovisko, na ktorej pracujem už niekoľko mesiacov. Na pvio by som zrejme skočil aj s Jackom Reacherom, pretože je zosobnením toho, čo mám na trileroch a hororoch rád. Mám rád, keď sú strany dobra a zla relatívne vyrovnané. Nič ma nevie naštvať viac, jako napríklad film s pasívnym hrdinou, ktorý je dve hodiny terorizovaný zlom a až na konci, v posledních piatich minútach, sa mu postaví. V knihách to isté. A Jack je postava, ktorá je od prvých strán takým neohrozeným suverénom, že držíte palce nešťastným blbečkom, ktorí proti nemu vyštartovali. Tento prístup silného dobra sa snažím uplatňovať aj vo svojej tvorbe – možno preto tak čatso používam policajtov jako hlavné postavy.

5. Spolu s dalšími autory chystáš antologii Ve špatný čas na špatném místě. Co od projektu čekáš a co naopak mohou čtenáři čekat od tebe?

Čitatelia odo mňa môžu očakávať poviedku Minerálne vody. Je to o mladej, štíhlej a sexi novinárke, ktorú šéfredaktor donúti navštíviť zapadnutú slovenskú dedinku, ktorá sa za komunistov preslávila minerálnou vodou. Tá však o čo mala zázračnejšie renomé, o to sa v dedinke diali beštiálnejšie veci. Poviedka ponúkne jednu vskutku svojráznu scénu sexuálneho uspokojovania, ak by to niekoho zaujímalo, ale inak ide o atmosférické a mrazivé dielko. Taký typ hororu mám najradšej – krv môže byť, sex môže byť, ale malo by sa s tým pracovať opatrne a dávkovať to mierne. O to pôsobivejšie to potom je. A čo čakám od projektu? Že sa v ňom stretne skupina kvalitných autorov a predstaví čitatelovi kvalitné hororové poviedky.

Děkuji za rozhovor

Kristina Haidingerová

Scifi magazín Vanili.cz je mediálním partnerem HorrorConu a sborníku Ve špatný čas na špatném místě

Kam dál?

Děkujeme, že jste přišli na naše stránky. Mějte fantastický den a přijďte zas!
Honza Vavřička, šéfredaktor magazínu Vanili.cz

Fotogalerie

Doporučujeme

IMAGE:  

Zúčastněte se literární soutěže Uchovej mou duši!

Vanili.cz vyhlašuje soutěž o sci-fi/fantasy/hororovou povídku do společné knihy.

Mám zájem